Prečo lokálne kvety?

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzahjú kvety ktoré máte možno práve teraz vo váze? Ak nie, rada Vám to tu priblížim.  

Väčšina kvetov pochádza z Kolubie, Kene, Ekvádoru či z Holandska. Funguje to nejako takto: Predstavte si obrovké hangáre a foliovníky, práve v nich sa kvety pestujú. Aby boli ruže dostupné každý deň v roku, rastlinám sa ich prostedie vykuruje a ich rast sa podporuje rôznymi hnojivami a postrekmi na list. Ide o ťažkú chémiu, ktorá sa dostáva do spodných vôd a obyvateľov týchto oblastí oberá o  pitnú vodu. 

Zamestnanci takýchto fariem majú mizerne nízku mzdu, rozprávame sa o približne 80€ na mesiac.  V práci sú teda zamestnanci vystavovaní veľkému množstvu nebezpečnej chémie, pracujú  niekoľko hodín denne bez pauzy a dopláca na to ich zdravie. Nerozprávame sa o 8 hodinovej smene,  rátajte 12 hodín a viac. Zamestanci taktiež trpia rôznymi zdravotnými ťažkosťami pohybového aparátu a podobne. Chémia a zlé pracovné podmienky sa teda dostatnočne podpisujú na ich zdraví.

Ak sa teraz zamýšľate nad tým, že ak by tam nechceli pracovať, tak tam pracovať nepôjdu, tak sa  nachvíľku zastavte a ja Vám toto zmýšľanie napravím. Obyvatelia Kene či Kolumbie sú vďační za  akýkoľvek druh práce. Častokrát sú to veľmi chudobné lokality a ľudia na výber nemajú. Sú vďační a ochotní ísť aj do akejkoľvek práce, ktorá im prinesie peniaze.

Ako môžeme zlepšiť ich podmienky a prečo by sme ich mali zlepšiť vlastne my? Je to jednoduché,  my o tom rozhodujeme nakoľko sme spotrebiteľmi. My tieto kvety kupujeme a práve tým podporujeme tento celý kvetinový biznis. Kým sa obrovské firmy nabaľujú, ich zamestnanci trpia. Aby ste to nepochopili zle, mojou myšlienkou teraz nie je chcieť od ľudí, aby si prestali kupovať kvety. Mojou myšlienkou je, že my, spotrebitelia by sme mali vyvíjať tlak na takéto veľké firmy. Spoločne môžeme prispieť ku zlepšeniu pracovných podmienok v takýchto firmách.

A teraz myšlienka číslo dva, čo to má s lokálnymi a sezónnymi kvetmi? 

Zámer každého lokálneho pestovateľa by malo byť to, že pestujeme kvety bez chémie a  predávame ich v našom okolí (neposielam kvety do Kene, napríklad). Tým, že kvety neposielame, znižujeme uhlíkovú stopu a zároveň zabezpečujeme čerstvosť.  

Predstavte si, je utorok a idete si kúpiť ružu do kvetinárstva. Tá ruža nebola v utorok odtrhnutá, ani v pondelok a asi ani v nedeľu. Ružu odrezali napríklad v Keni, zabalili, poslali lodnou alebo leteckou prepravou (v chladiacich kontajneroch) do Holandska. V Holandsku sa nachádza najväčšia kvetinová burza, práve tam sa väčšina kvetov ocitne. Na burze teda prebieha draženie a  ruže putujú ďalej do veľkoobchodov. Kvetinár si teda kvety kúpi prostredníctvom veľkoobchodu a Vy ich teda v utorok nájdete v kvetinárstve. Ešte stále si myslíte, že je tá ruža úplne čerstvá? Otočiť Keňu a Slovensko za 1 deň? To asi nie je veľmi reálne.  🤦🏻‍♀️

Teplota hrá v trvanlivosti veľkú roľu. Už vyššie som písala že ruže prevážajú v chladiacich kontajneroch. To platí pri všetkých dovozových rastlinách – aj o rezaných kvetoch, o izbových kvetoch či dokonca aj o stromoch. Chladničky môžete vidieť už aj v kvetinárstvach. Kvety sú v nich kvôli  trvanlivosti. A teda teraz si predstavte, že ste si kúpili kyticu z takéhoto kvetinárstva a na druhý deň Vám kytica zvädla. Je to pochopiteľné a dalo sa to čakať. Kvety sa ocitli v normálnej izbovej  teplote a dostali teplotný šok.  

Takže opäť k lokálny kvetom.

Ak teda bývate v Bernolákove a objednáte si kyticu napríklad z Milých kvietkov 😉 – kvety boli buď večer alebo v ráno odrezané, pred alebo po západe slnka, predtým ako začne slnko páliť na kvety. Neskôr kvety putujú na hydratáciu do ľadovej vody a až potom sa viaže samotná kytica. Uhlíková stopa je minimálna a máte zaručenú čerstvú  kyticu, ktorá Vám bude robiť dlho radosť.

No ako ste sa rozhodli, odkiaľ si nabudúce objednáte kyticu?