Samozrejme nie akýkoľvek, myslím kuchynský! 

Dám ruku do ohňa že aspoň jednu z týchto potravín máte doma! 

Ak doma pijete kávu, tak kávový grunt určite nezahadzujte. Kávový grunt je bohatý na vápnik,  draslík, železo, horčík, chróm a aj fosfor. Vďaka týmto látkam zabezpečíte pre Vaše rastliny  správny rast a aj kvitnutie. Ako na to? Kávovú usadeninu posypte okolo rastlín a jemne zapracujte  do pôdy. Tip: Kávový grunt viete využiť aj ako bariéru proti slizniakom. 

Neviete čo s banánovými šupami? Aj tie využite pri hnojení. Sú bohaté na vápnik, fosfor a draslík.  Banánové šupy si nakrájame na menšie kúsky a zapracujeme do pôdy. Druhý spôsob použitia je  vyrobenie si výluhu. Ten si vyrobíme následovne: opäť si nakrájame na drobnejšie kúsky šupy,  dáme do pohára s vodou a 3 dni lúhujeme. Kúsky po 3 dňoch scedíme a výluhom polievame  izbové rastliny. Hnojivo je vhodné aj pre izbové rastliny.  

Práve ste si dorobili omeletu a zostali Vám škrupinky z vajíčok. Tiež ich nevyhadzujte, urobte si z  nich hnojivo! Na jemno nasekané škrupinky zapracujte do pôdy a nechajte ich vyživiť pôdu.  Škrupinky sú bohaté na vápnik, ktorý častokrát chýba zelenine. Mám pre Vás ešte jeden  škrupinkový tip a ním je, že sa dajú využiť aj pri boji so slizniakmi a bzdochami. Škrupinky opäť rozmixujeme a môžeme ich rozsypať na zem, okolo rastlín a aj na listy rastlín. Pre takýchto  škodcov škrupinky predstavujú porezanie sklom. 

A ak bojujete so škodcami, či s hnojením rastlín a všetok takýto odpad ste už stihli medzičasom  vyhodiť, tak pre Vás mám ešte zopár tipov.  

Ak Vám v záhrade rastie žihľava, využite ju aj na hnojenie. Zo žihľavy sa dá vyrobiť výborný žihľavový výluh a môžete ho používať opakovane.  

Recept: Žihľavu si nakrájajte na menšie kúsky a zaťažte na dne nádoby. Dolejte vodu a nechajte  lúhovať približne 3-4 týždne. Nenechajte sa odradiť silným pachom! Výluh scedíme a používame v  pomere 1:10 (roztok:voda).

Už asi každý domov je vybavený aromalampou alebo difúzerom. Ak máte doma esenciálne oleje,  aj tie viete využiť v záhrade. Silicami dokážete škodcov odohnať ale aj prilákať (muchy :)).  Rozmarínový olej je výborný repelent, mätový olej je výborný bojovník proti voškám. S plesňami si  poradí čajovníkový a tymiánový olej. Všetky olejčeky používame v pomere 10 kvapiek na 10 litrov  vody.  

Úplne na záver je dôležité si uvedomiť, aké rastlinky máme v záhrade vysadené. Vytvorte si v  záhrade bylinkový záhon – levanduľa, medovka, mäta, rozmarín, citrónová tráva či tymián. Všetky  bylinky majú svoju charakteristickú vôňu ktorá Vám škodcov odoženie. Okrem byliniek poznáme  aj kvety ktoré odpudzujú hmyz – tagates, nepeta, chryzantémy či margaréty.  

Držím palce s hnojením a v boji so škodcami!

The post Ekologické hnojivá z kuchynského odpadu first appeared on milekvietky.sk.

Väčšina kvetov pochádza z Kolubie, Kene, Ekvádoru či z Holandska. Funguje to nejako takto: Predstavte si obrovké hangáre a foliovníky, práve v nich sa kvety pestujú. Aby boli ruže dostupné každý deň v roku, rastlinám sa ich prostedie vykuruje a ich rast sa podporuje rôznymi hnojivami a postrekmi na list. Ide o ťažkú chémiu, ktorá sa dostáva do spodných vôd a obyvateľov týchto oblastí oberá o  pitnú vodu. 

Zamestnanci takýchto fariem majú mizerne nízku mzdu, rozprávame sa o približne 80€ na mesiac.  V práci sú teda zamestnanci vystavovaní veľkému množstvu nebezpečnej chémie, pracujú  niekoľko hodín denne bez pauzy a dopláca na to ich zdravie. Nerozprávame sa o 8 hodinovej smene,  rátajte 12 hodín a viac. Zamestanci taktiež trpia rôznymi zdravotnými ťažkosťami pohybového aparátu a podobne. Chémia a zlé pracovné podmienky sa teda dostatnočne podpisujú na ich zdraví.

Ak sa teraz zamýšľate nad tým, že ak by tam nechceli pracovať, tak tam pracovať nepôjdu, tak sa  nachvíľku zastavte a ja Vám toto zmýšľanie napravím. Obyvatelia Kene či Kolumbie sú vďační za  akýkoľvek druh práce. Častokrát sú to veľmi chudobné lokality a ľudia na výber nemajú. Sú vďační a ochotní ísť aj do akejkoľvek práce, ktorá im prinesie peniaze.

Ako môžeme zlepšiť ich podmienky a prečo by sme ich mali zlepšiť vlastne my? Je to jednoduché,  my o tom rozhodujeme nakoľko sme spotrebiteľmi. My tieto kvety kupujeme a práve tým podporujeme tento celý kvetinový biznis. Kým sa obrovské firmy nabaľujú, ich zamestnanci trpia. Aby ste to nepochopili zle, mojou myšlienkou teraz nie je chcieť od ľudí, aby si prestali kupovať kvety. Mojou myšlienkou je, že my, spotrebitelia by sme mali vyvíjať tlak na takéto veľké firmy. Spoločne môžeme prispieť ku zlepšeniu pracovných podmienok v takýchto firmách.

A teraz myšlienka číslo dva, čo to má s lokálnymi a sezónnymi kvetmi? 

Zámer každého lokálneho pestovateľa by malo byť to, že pestujeme kvety bez chémie a  predávame ich v našom okolí (neposielam kvety do Kene, napríklad). Tým, že kvety neposielame, znižujeme uhlíkovú stopu a zároveň zabezpečujeme čerstvosť.  

Predstavte si, je utorok a idete si kúpiť ružu do kvetinárstva. Tá ruža nebola v utorok odtrhnutá, ani v pondelok a asi ani v nedeľu. Ružu odrezali napríklad v Keni, zabalili, poslali lodnou alebo leteckou prepravou (v chladiacich kontajneroch) do Holandska. V Holandsku sa nachádza najväčšia kvetinová burza, práve tam sa väčšina kvetov ocitne. Na burze teda prebieha draženie a  ruže putujú ďalej do veľkoobchodov. Kvetinár si teda kvety kúpi prostredníctvom veľkoobchodu a Vy ich teda v utorok nájdete v kvetinárstve. Ešte stále si myslíte, že je tá ruža úplne čerstvá? Otočiť Keňu a Slovensko za 1 deň? To asi nie je veľmi reálne.  

Teplota hrá v trvanlivosti veľkú roľu. Už vyššie som písala že ruže prevážajú v chladiacich kontajneroch. To platí pri všetkých dovozových rastlinách – aj o rezaných kvetoch, o izbových kvetoch či dokonca aj o stromoch. Chladničky môžete vidieť už aj v kvetinárstvach. Kvety sú v nich kvôli  trvanlivosti. A teda teraz si predstavte, že ste si kúpili kyticu z takéhoto kvetinárstva a na druhý deň Vám kytica zvädla. Je to pochopiteľné a dalo sa to čakať. Kvety sa ocitli v normálnej izbovej  teplote a dostali teplotný šok.  

Takže opäť k lokálny kvetom.

Ak teda bývate v Bernolákove a objednáte si kyticu napríklad z Milých kvietkov – kvety boli buď večer alebo v ráno odrezané, pred alebo po západe slnka, predtým ako začne slnko páliť na kvety. Neskôr kvety putujú na hydratáciu do ľadovej vody a až potom sa viaže samotná kytica. Uhlíková stopa je minimálna a máte zaručenú čerstvú  kyticu, ktorá Vám bude robiť dlho radosť.

No ako ste sa rozhodli, odkiaľ si nabudúce objednáte kyticu? 

The post Prečo lokálne kvety? first appeared on milekvietky.sk.

Veľká dilema, kupovať tulipány či nie? 

Denne sa stretnem v ateliéri s názorom, že tulipány vydržia len deň-dva a ľudí to doslova odrádza od ich kúpy. Vtedy moja hlava prepočítava, nakoľko majú tulipány celkom slušnú výdrž. Na konci rozhovoru so zákazníkom prídem na to, že ide o tulipány zo supermarketu.  

Prečo je tomu teda tak? 

Je to vlastne veľmi jednoduché. Tulipány ktoré kúpite v supermarkete, v supermarkete nekvitnú.  Nečakané! Znie to zvláštne, no väčšina takýchto tulipánov je dovážaných z Holandska. Veď ale  Holandsko je “kúsok”, tak kde je problém? 

Problémov je ale viacero. Takéto tulipány sa režú príliš skoro a prevážajú v chladiacich kamiónoch. Ide o to, že sa režú vtedy, kedy by bežne nekvitli. Sú vypestované urýchlene vo vykurovaných fóliovníkoch a rezané príliš skoro – problém číslo jeden. Druhým problémom je teda prevoz  – prevážajú sa pri príliš nízkych teplotách a kým sa dostane tulipán k Vám domov, dostane teplotný šok.  

Teraz teda troška o lokálnych tulipánoch. Lokálne tulipány sa sadia na jeseň a kvitnú až pri vhodných teplotách. Vedia kedy majú kvitnúť a má to na starosti len samotná príroda (teda  počasie). Režú sa až pri dostatočnom dozretí, keď sa puky začínajú pekne vyfarbovať. Dôležitý je čas rezu, to platí pri všetkých rastlinách – ideálne režeme skoro ráno alebo podvečer. Nikdy nie počas priameho slnka, keď je rastlina rozpálená. 

Nedalo mi to a tulipány som sa rozhodla porovnať. Následne na mojom instagrame vzniklo video s  názvom Tulipánový battle. 

Celé Vám to tu opíšem, no záver ma veľmi neprekvapil.  

Prvá zastávka bola záhrada. Vykopala som si na záhrade zopár tulipánov s cibuľkami a smerovala  som do najbližšieho supermarketu. Následoval výber tulipánov. Väčšina tulipánov bolo buď príliš otvorených alebo úplne zatvorených. Nakoniec som našla zlatý stred, ktorý bol cca v tom istom štádiu (v porovnaní s mojimi) a hodila ich do košíka. Ďalším zistením bolo, že väčšina tulipánov  vôbec nebolo vo vode. Tým nenarážam na zamestnancov, zákazníci si zrejme vyberali a ak si  niektoré tulipány rozmysleli, zrejme ich neponorili do vedierka úplne. Teraz si možno myslíte, čo tu  riešim. Voda je však pri tulipánoch veľmi dôležitá. Tulipány ma vyšli tuším 3,90€ a v balení bolo 9 kusov.  

Doma som ich teda začala rozoberať a poznanie číslo 1 – pri supermarketových som si hneď všimla vyťahanú dlhú stonku, zároveň bola úplne jemná a až som sa bála že ju zlomím. Samotné kvety boli oproti stonke malinké. Lokálne tulipány boli naopak veľké kvetom, stonka bola síce kratšia no bola oveľa mohutnejšia a pevná. Samotný kvet lokálneho tulipánu bol dvojnásobne väčší. Následoval teda rez a následne putovali do ľadovej vody. 

Na tulipánoch je najdôležitejšia starostlivosť a tú Vám teraz rada prezradím. Nie je to nič prelomové, no základ je čistá voda a častý rez stoniek – ta dá! 

Pri oboch “teamoch” som túto starostlivosť dodržiavala.  

Supermarketové tulipány som dokázala udržať pri živote 5 dní. Lokálne tulipány sa na 5. deň začali pomaličky otvárať. Tým supermarketovým sa na 5. deň začali vysušovať kvety a zároveň začali vednúť. Video som pridala 13. apríla, supermarketové tulipány sú v bio odpade a lokálne sú  momentálne v plnom kvete. Dnes je 22. apríl, vydržali teda 9 dní a ešte stále držia.  

Otázka teda je, prečo nedbáme na kvalitu aj pri kvetoch? Kvalitu si všímame najmä pri potravinách, sme ochotní si priplatiť za niečo lepšie, no za lepšie a trvácnejšie kvety veľmi nie.  

Vyskúšajte doma porovnať supermarketové a lokálne tulipány. 

Budem rada za spätnú väzbu!

The post Tulipány supermarket x lokalne? first appeared on milekvietky.sk.